Jód je dôležitý stopový prvok, ktorý zabezpečuje správnu činnosť štítnej žľazy a tá má vplyv na metabolické procesy v tele. Jód sa dostáva do tela stravou, vstrebáva sa v žalúdku a tenkom čreve a následne je z krvi ukladaný v štítnej žľaze.
V štítnej žľaze sa z neho tvoria hormóny tyroxín a trijodtyronín, pri ich produkcií je dôležitý aj selén.
 

Hormóny tyroxín a trijodtyronín sa nachádzajú v každom orgáne a bunke a:

• Sú zodpovedné za reguláciu metabolizmu cukrov, tukov a bielkovín.
• Zodpovedajú za energetické hospodárenie, ktoré má vplyv na hmotnosť človeka (porucha  môže mať za následok nadmerné chudnutie alebo priberanie).
• Sú zodpovedné za rast a regeneráciu.
• Ovplyvňujú tepovú frekvenciu srdca.
• Ovplyvňujú hodnotu cukru a cholesterolu.
• Počas vnútromaternicového vývoja ovplyvňujú vývoj mozgu, nervov, svalov a kostí.

Účinky jódu:

• Prispieva k normálnym kognitívnym a neurologickým funkciám.
• Napomáha správnej látkovej premene, ktorá je dôležitá pre tvorbu energie.
• Prispieva k normálnej funkcii nervového systému.
• Prispieva k udržiavaniu zdravej pokožky.
• Prispieva k správnej produkcii hormónov štítnej žľazy a normálnej funkcii štítnej žľazy.
• Prispieva k normálnemu vývoju detí (rast, mentálny vývoj).

Odporúčaná denná dávka jódu:

• dojčatá od 0 – 6 mesiacov 60 g,
• dojčatá od 7 – 12 mesiacov 70 g,
• deti od 1 – 3 rokov 90 g,
• deti od 4 – 6 rokov 100 g,
• deti od 7 – 10 rokov 120 g,
• chlapci od 11 – 14 rokov 130 g,
• dievčatá od 11 – 14 rokov 140 g,
• dospelí a dospievajúci od 15 rokov 150 g,
• tehotné a dojčiace ženy 220 g.

Medzi potraviny s obsahom jódu patrí jodizovaná soľ, morské ryby a riasy, mlieko a mliečne výrobky, vajíčka, hrozienka.

Pri nedostatočnom príjme jódu vzniká hypotyreóza, ktorej prejavy sú únava, poruchy učenia a pomalý fyzický rast u detí, spomalené reflexy, zníženie IQ, oslabenie imunitného systému, priberanie na váhe, zvýšená chuť na jedlo, poruchy menštruácie, problémy s tehotenstvom, poruchy plodnosti u mužov a žien.

Pri nedostatku jódu, hypofýza reaguje na nedostatočnú hladinu hormónov štítnej žľazy a vytvára nadbytok hormónu stimulujúceho štítnu žľazu (TSH – tyreotropný hormón). Dochádza k zväčšeniu štítnej žľazy – struma.