Svetový týždeň povedomia o mikrobiálnej rezistencii (18. – 24. novembra) 

Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách (18. november) 

 

Oba vznikli so zámerom poukázať na tichú pandémiu, akou je zvyšujúca sa rezistencia na antibiotiká a ostatné antimikrobiká (antivirotiká, antimykotiká a antiparazitiká).

 

Antibiotikum je zložené z dvoch slov, anti – proti, bios – život. Je to teda látka, ktorá zabíja niektoré mikroorganizmy alebo bráni ich rozmnožovaniu. Ak sa baktérie stanú odolné voči účinkom antibiotík, hovoríme, že sa stali rezistentné na antibiotiká.

 

 

 

Čo je príčinou rezistencie na antibiotiká?

 

 

Mikroorganizmy majú výbornú schopnosť prispôsobovať sa novým podmienkam a mutujú rýchlejšie, ako pokračuje vývoj nových antibiotík, čo predstavuje obrovský problém. Niektoré infekcie sa už stali ťažšie liečiteľné a ak problém nezastavíme alebo aspoň nespomalíme, aj malé zranenia budú môcť ohroziť život pacientov. Len v roku 2020 infikovali v Európe rezistentné baktérie viac ako 800 000 ľudí a na následky mikrobiálnej rezistencie zomrelo 100 ľudí denne. Preto je potrebné užívať antibiotiká, len ak je to naozaj nutné.

 

 

 

Ak si zdravotný stav predsa vyžaduje podanie antibiotík, a to v akejkoľvek forme, je dobré poznať nasledujúce fakty.

 

  • Základom antibiotickej liečby je doužívať celé balenie, a to aj v prípade, že sa už cítime dobre, ak lekár neurčí inak. Pri skrátení liečby sa baktérie v tele môžu stať voči antibiotikám odolnejšie a neskôr spôsobiť vážnejšie infekcie.

     

  • Dĺžka užívania antibiotík je rôzna. Závisí od druhu, ktorý predpíše lekár. Existujú aj 3-dňové antibiotiká, čo však neznamená, že po troch dňoch sa pacient nemusí riadiť upozorneniami z príbalového letáka. Účinok 3-dňových antibiotík totiž pretrváva ešte 2 až 4 dni po ich dobratí.

 

  • Vždy si prečítajte príbalový leták pre možné obmedzenia počas liečby. Medzi časté odporúčania patrí:
    • vyhýbať sa pobytu na slnku, slnečné lúče môžu vyvolať kožné reakcie,
    • nezapíjať antibiotiká mliekom či džúsmi alebo ľubovníkovým čajom, pre možné ovplyvnenie ich účinku,
    • vyvarovať sa alkoholu,
    • dať si pozor na interakciu antibiotík s inými liekmi či doplnkami výživy.

 

  • Antibiotiká by mal vždy po vyšetrení a posúdení zdravotného stavu pacienta predpísať lekár. V žiadnom prípade sa neodporúča, aby si pacient naordinoval antibiotiká sám.

 

  • Nespotrebované antibiotiká treba odniesť do lekárne. Nie je správne ich skladovať doma alebo zahodiť do koša.

 

 

Počet obetí bakteriálnej rezistencie sa znížil v období pandémie ochorenia COVID-19, a to vďaka tomu, že ľudia dodržiavali hygienu rúk, chodili do prírody, vo väčšej miere užívali vitamíny posilňujúce imunitu a nestretávali sa, keď boli chorí. 

 

Nezabúdajme teda, že najlepšou, najbezpečnejšou a najlacnejšou liečbou je prevencia. Je v našich silách rastúcu rezistenciu mikroorganizmov na zatiaľ dostupné antimikrobiálne látky spomaliť. Každý jednotlivec môže prispieť, začať od seba, prípadne poučiť svoje okolie.

 

Nie všetky ochorenia sa liečia antibiotikami. Respiračné infekcie predstavujú najčastejšiu formu infekcií v každej vekovej kategórii. 
90 – 95 % všetkých infekcií horných dýchacích ciest je vyvolaných rôznymi respiračnými vírusmi, a preto len malá časť z celkového počtu infekcií má byť liečená antibiotikami. 

 

Meranie hladiny CRP určí, či sa u pacienta jedná o vírusovú alebo bakteriálnu infekciu. Vyšetrenie urobia už aj vo vybraných lekárňach. Na portáli Sieť zdravia máte možnosť objednať sa online nielen na meranie CRP, ale aj na veľa iných orientačných vyšetrení.