Psychická podoba na pracovisku
18. marec 2026
Psychické zdravie sa v posledných rokoch stalo jednou zdôležitých tém a niet pochýb, že práve pracovné prostredie má naň obrovský vplyv. Mnohí ľudia prichádzajú do lekárne s prosbou o pomoc pri zvládaní stresu, únavy či problémov so spánkom, no často sú korene týchto ťažkostí práve v dlhodobom pracovnom vypätí. Moderný spôsob práce, rýchle tempo, vysoké nároky môžu spôsobiť, že sa psychické preťaženie začne prejavovať aj na zdraví tela.
Preto sme sa rozprávali s PhDr. Michaelou Miechovou, psychologičkou a majiteľkou online poradne MOJRA, ktorá vysvetľuje, s akými problémami prichádzajú zamestnanci najčastejšie, aký vplyv má pracovné prostredie na psychickú pohodu a čo môže urobiť každý z nás pre jej posilnenie.
V rozhovore sa dozviete:
- z akého dôvodu zamestnanci najčastejšie vyhľadajú odbornú pychologickú pomoc,
- ako rozoznať vyhorenie,
- aký vplyv má na psychickú pohodu pracovné prostredie,
- či a ako k pracovnej pohode prispieva možnosť práce z domu,
- čo sa pre udržanie psychickej pohody na pracovisku očakáva od vedenia,
- ako nemiešať pracovný život s tým súkromným a
- čo robiť pre posilnenie vlastnej psychickej odolnosti.
Vaša spoločnosť poskytuje psychologické poradenstvo aj zamestnancom firiem. Môžete prezradiť jeden z problémov, s ktorým sa zamestnanci na vás najčastejšie obracajú?
Jedným z najčastejších dôvodov, prečo sa zamestnanci na nás obracajú, je dlhodobý pracovný stres a tlak na výkon. Ľudia často hovoria o pocite, že musia zvládať príliš veľa úloh naraz, že na nich prichádzajú neustále nové požiadavky a zároveň majú málo priestoru na oddych alebo regeneráciu. S tým súvisia aj napäté vzťahy na pracovisku, konflikty s nadriadenými či kolegami alebo pocit nedocenenia. Veľmi časté sú aj situácie, keď sa pracovné problémy začnú prenášať do osobného života.
V posledných rokov sa stále viac spomína pojem vyhorenie. Dajú sa prvotné symptómy vyhorenia rozoznať?
Áno, prvotné symptómy vyhorenia sa dajú rozpoznať pomerne skoro, hoci ich ľudia často prehliadajú alebo si ich vysvetľujú len ako bežnú únavu. Zvyčajne sa začínajú objavovať postupne. Človek môže pociťovať dlhodobú únavu, ktorá nezmizne ani po oddychu, stráca motiváciu k práci a úlohy, ktoré predtým zvládal bez problémov, mu začnú pripadať náročné alebo zbytočné. Často sa objavuje aj podráždenosť, znížená schopnosť sústrediť sa či pocit emocionálneho vyčerpania. Niektorí ľudia si všimnú, že sa k práci začnú stavať cynickejšie alebo sa od nej mentálne dištancujú. Ak tieto signály trvajú dlhší čas a človek im nevenuje pozornosť, môžu sa postupne prehĺbiť až do plne rozvinutého syndrómu vyhorenia. Práve preto je dôležité vnímať tieto prvé varovné signály a včas spomaliť, upraviť pracovnú záťaž alebo vyhľadať odbornú pomoc.
Ako môže prostredie pracoviska ovplyvniť psychickú pohodu v zamestnaní?
Pracovné prostredie má na psychickú pohodu veľmi silný vplyv. Nejde pritom len o fyzické prostredie, ale najmä o atmosféru vo firme, spôsob komunikácie a kultúru vedenia. Ak zamestnanci cítia dôveru, rešpekt a jasnú komunikáciu, majú väčšiu motiváciu a pocit bezpečia. Naopak, prostredie plné neistoty, konfliktov alebo nejasných očakávaní môže viesť k stresu, frustrácii a postupne aj k vyčerpaniu. Dôležité je aj to, či majú zamestnanci pocit, že ich práca má zmysel a že ich snaha je vnímaná a ocenená.
Čo priniesla do pracovnej pohody možnosť, ku ktorej mnohé firmy pristúpili po covide, a teda homeoffice?
Homeoffice priniesol zamestnancom väčšiu flexibilitu a autonómiu, čo môže byť pre mnohých veľkým benefitom. Ľudia často oceňujú úsporu času pri dochádzaní a možnosť lepšie zladiť pracovný a osobný život. Na druhej strane sa však ukázali aj určité riziká. Pri práci z domu môže byť ťažšie oddeľovať pracovný a súkromný čas. Niektorí zamestnanci pracujú dlhšie, majú pocit, že musia byť stále dostupní, alebo im chýba prirodzený sociálny kontakt s kolegami. Preto sa dnes čoraz viac firiem snaží nájsť vyvážený model, napríklad hybridnú prácu, ktorá kombinuje výhody oboch prístupov.
Medziľudské vzťahy v práci sú veľmi dôležité. Ako sa prejavila možnosť pracovať z domu na kondícii pracovných vzťahov vo firmách?
Vzťahy na pracovisku sú do veľkej miery budované na každodenných drobných interakciách – krátkych rozhovoroch, spontánnych stretnutiach alebo spoločnom riešení problémov. Pri práci z domu tieto prirodzené momenty často miznú. Komunikácia sa presúva najmä do online priestoru a môže byť viac formálna. To môže viesť k tomu, že vzťahy medzi kolegami sú slabšie alebo menej osobné. Na druhej strane, firmy, ktoré aktívne pracujú na podpore tímovej komunikácie a pravidelných stretnutiach, dokážu aj v homeoffice/hybridnom režime udržiavať kvalitné pracovné vzťahy.
Obracajú sa na vás aj riaditelia firiem alebo ich majitelia? Aké základné stratégie by mali ovládať, aby vedeli efektívne viesť svojich zamestnancov a zároveň prispievať k príjemnému pracovnému prostrediu?
Áno, čoraz častejšie sa na nás obracajú aj riaditelia alebo majitelia firiem. Uvedomujú si, že psychická pohoda zamestnancov nie je len individuálna téma, ale priamo ovplyvňuje fungovanie celého tímu, pracovnú atmosféru aj dlhodobý výkon firmy. V praxi sa ukazuje, že jednou z najdôležitejších schopností lídra je otvorená a zrozumiteľná komunikácia. Zamestnanci potrebujú vedieť, čo sa od nich očakáva, kam firma smeruje a zároveň mať priestor vyjadriť svoje názory alebo obavy.
Dôležitou stratégiou je tiež schopnosť dávať konštruktívnu spätnú väzbu a vytvárať prostredie založené na dôvere a rešpekte. Ak sa zamestnanci cítia v práci bezpečne a vedia, že ich práca má zmysel a je ocenená, prirodzene rastie ich motivácia aj lojalita k firme. Veľkú úlohu zohráva aj realistické nastavovanie pracovného zaťaženia a podpora rovnováhy medzi pracovným a osobným životom. Moderné vedenie dnes nie je len o riadení výkonu, ale aj o schopnosti vnímať potreby ľudí v tíme a vytvárať prostredie, v ktorom sa môžu dlhodobo rozvíjať bez nadmerného stresu alebo vyčerpania.
Problémy v práci často prenášajú zamestnanci aj do rodinného života. Aké by ste im poradili metódy, aby práca ostala za dverami firmy?
Jednou z najdôležitejších vecí je vytvoriť si jasnú hranicu medzi pracovným a voľným časom. Pomáhajú napríklad malé rituály na konci pracovného dňa, krátka prechádzka po práci, vypnutie pracovných notifikácií alebo symbolické ukončenie pracovného dňa, napríklad zatvorením pracovného notebooku či uprataním pracovného stola. Užitočné je tiež naučiť sa mentálne uzavrieť pracovné témy, napríklad tak, že si človek zapíše úlohy na ďalší deň, aby o nich nemusel stále premýšľať v hlave.
Pomôcť môže aj vedomá zmena prostredia alebo aktivity po práci, napríklad šport, prechádzka, čas s rodinou alebo krátka relaxačná aktivita, ktorá pomôže „prepnúť“ myseľ z pracovného režimu do osobného. Veľmi účinné je aj stanovenie osobných hraníc, napríklad neodpovedať na pracovné e-maily večer alebo počas víkendov, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Niektorým ľuďom pomáhajú aj jednoduché techniky na uvoľnenie napätia, ako je vedomé dýchanie, krátka meditácia alebo pár minút ticha bez mobilu.
Ak je však pracovný stres dlhodobý a človek má pocit, že ho nedokáže zvládať sám, je veľmi užitočné o tom hovoriť, či už s nadriadeným, aby sa upravili pracovné podmienky, alebo s odborníkom, ktorý môže pomôcť nájsť konkrétne stratégie, ako stres zvládať a nenechať ho zasahovať do osobného života.
Ako môže človek všeobecne budovať vlastnú psychickú odolnosť?
Základom je pravidelná starostlivosť o vlastné fyzické aj psychické zdravie. Veľkú úlohu zohráva kvalitný spánok, dostatok oddychu a pohyb, ktorý pomáha telu aj mysli lepšie zvládať stres. Dôležité sú aj podporné vzťahy s blízkymi ľuďmi, pretože pocit, že sa máme na koho obrátiť, výrazne zvyšuje našu schopnosť vyrovnať sa s náročnými situáciami. K budovaniu psychickej odolnosti prispieva aj spôsob, akým človek premýšľa o problémoch. Pomáha, ak sa na náročné situácie dokáže pozerať realisticky a hľadá možné riešenia namiesto toho, aby zotrvával pri pocite bezmocnosti. Dôležitá je tiež schopnosť uvedomiť si vlastné hranice a vedieť povedať „nie“, keď je záťaž príliš veľká.
Psychickú odolnosť podporuje aj schopnosť pravidelne si dopriať čas na regeneráciu, koníčky a aktivity, ktoré prinášajú radosť a pomáhajú obnoviť energiu. V neposlednom rade je dôležité vedieť požiadať o pomoc, keď ju človek potrebuje.