Rozhovor: užitočné informácie o dojčení nielen pre prvorodičky

O svoje cenné skúsenosti na tému dojčenia sa s nami podelila MUDr. Zuzana Pavlišinová, vedúca lekárka Detskej liečebne Bardejovské Kúpele, a. s., ktorá vo voľnom čase vypomáha ako poradkyňa dojčenia novorodeneckého oddelenia pre matky v domácom prostredí v bardejovskom okrese.

V rozhovore sa dozviete:

• či majú ženy o dojčenie záujem,
• aké sú najčastejšie problémy v začiatkoch dojčenia,
• ako podporiť dojčenie v prvých dňoch po pôrode,
• či môžu klobúčiky, cumlík či fľaša narušiť dojčenie,
• čo robiť v prípade boľavého či zapáleného prsníka,
• či sa má dieťa v začiatkoch pred a po dojčení vážiť a 
• či potrebuje plne dojčené dieťa prijímať aj iné tekutiny.

Ako laktačná poradkyňa pôsobíte vo svojom voľnom čase, čo sa vám na tejto práci páči?

Ponuka pracovať ako dobrovoľná laktačná poradkyňa pri novorodeneckom oddelení bola pre mňa výzva, ktorú som prijala po strastiach a skúsenostiach s dojčením svojho prvého dieťaťa. Mojou pomocnou rukou pri problémoch s dojčením v tom čase boli kolegovia z práce, ktorí sa venujú podpore dojčenia. Dali mi silu nevzdávať sa. To oni ma potom oslovili na prácu laktačnej poradkyne, aby som svoje praktické rady ponúkala ďalej mamičkám. 

Majú z vašej skúsenosti ženy záujem o dojčenie?

Áno, majú. Povedomie populácie o benefitoch dojčenia stúpa. Osobne za seba môžem povedať, že som často oslovovaná práve mamičkami – prvorodičkami, ktoré majú veľký záujem o dojčenie, ale frustrujú ich rôzne problémy s dojčením, ktoré vedú u niektorých mamičiek až k pocitu ich osobného zlyhania. 

Aké sú najčastejšie problémy pri rozbiehaní dojčenia? Môže každá matka dojčiť?

S najčastejšími problémami, s ktorými sa stretávam, sú bolestivé alebo zranené bradavky či tvrdé bradavky pri nadmernom množstve mlieka, pomaly rozbiehajúca sa laktácia po pôrode sekciou. Stres matky zo zlyhania potom negatívne ovplyvňuje laktáciu a vzniká začarovaný kruh.

Vo väčšine prípadov môže každá matka dojčiť. Len malé percento matiek má dojčenie kontraindikované. Jedná sa o niektoré zdravotné ťažkosti dieťaťa alebo matky (napr. laktačná psychóza u matky, metabolické ochorenia u dieťaťa) či pri užívaní niektorých liekov. 

Čo odporúčate na rozbehnutie dojčenia hneď po pôrode?

Dôležité sú hneď prvé kroky po pôrode, ktoré sú už dlhé roky zavedené na pôrodníckych oddeleniach. Je to kontakt „koža na kožu“ ihneď po pôrode, keď sa novorodenec prikladá na nahú hruď matky. Podporuje to prirodzené reflexy satia. Prvé dojčenie by malo prebehnúť do 1 hodiny po pôrode. Vtedy má bábätko najsilnejší sací reflex. Týmto prvým priložením sa spúšťa proces tvorby mlieka. 

V domácom prostredí je dôležitá pravidelná stimulácia prsníka častým prikladaním bez ohľadu na to, či máme alebo nemáme dosť mlieka. To je ďalším signálom pre telo, aby tvorilo mlieko. Nesmieme zabudnúť aj na správnu techniku dojčenia. Opakované nesprávne prisatie dieťaťa na prsník spôsobuje poškodenie bradavky a bolesť, čo negatívne ovplyvňuje tvorbu mlieka. Alfou a omegou dojčenia je psychická pohoda a oddych mamičky, zdravá životospráva a dostatočný príjem tekutín. Pri svojich stretnutiach prízvukujem, že obaja, mamka aj dieťa, si musia na seba zvyknúť a naučiť sa prijať jeden druhého a prispôsobiť sa spoločnému režimu. To sa za jeden deň, týždeň naučiť nedá. Treba na to trpezlivosť a hlavne psychickú pohodu mamičky, pretože dieťa nepohodu hneď vycíti a je následne tiež nespokojné.

Je lepšie, aby sa budúca mamička stretla s laktačnou poradkyňou ešte pred pôrodom?

Neviem to posúdiť. Možno u prvorodičiek by som odporúčala, aby si naštudovali  správnu techniku dojčenia a prikladania dieťaťa na prsník. Existuje množstvo edukačných videí s inštruktážou správneho prisatia, polôh dojčenia, ktoré ju pripravia na prvé hodiny po pôrode. Na novorodeneckých oddeleniach pôsobia erudované laktačné poradkyne a sestry, ktoré im poradia priamo na mieste.

Je vhodné dojčiť s predpísanými odstupmi od dojčenia povedzme 2 – 3 hodiny alebo je pre tvorbu mlieka vhodná častejšia stimulácia bábätkom?

Dieťa dojčíme na požiadanie. Počet dojčení a dĺžka dojčenia je u každého bábätka individuálna. Odporúčam, aby sa mamičky medzi sebou neporovnávali. Každé dieťa má iné potreby. Dôležité je i nočné dojčenie, vtedy sa uvoľňuje väčšie množstvo prolaktínu, hormónu, ktorý je dôležitý pre tvorbu mlieka. Stimulácia prsníkov bábätkom je veľmi dôležitým stimulom na tvorbu mlieka a rozbehnutie dojčenia. Pri nedostatočnej tvorbe mlieka je veľmi vhodné dokrmovanie dieťaťa práve na prsníku pomocou laktačnej pomôcky (suplementora, ev. cievky). Dieťa stimuluje prsník a pomocou laktačnej pomôcky mu vieme podať mlieko, ktoré potrebuje. Ako sa hovorí, „nepokazíme ho fľašou“ a prsník je stimulovaný.

Čo môže spôsobiť problémy v dojčení? Je to používanie cumlíka alebo klobúčikov na dojčenie?

Väčšina rodičiek, a často sú podporované vlastným rodičom – mamou, má pocit, že problémy s dojčením súvisia s tvarom bradaviek. Problémy s dojčením nesúvisia so zlou bradavkou, ale práve so zlou technikou dojčenia. Pri prisatí musí mať dieťa dostatočne otvorené ústa. Do úst vkladáme časť dvorca nielen bradavku, preto nie je dôležité, aký má bradavka tvar. Bradavka smeruje k hornému podnebiu. „Dobré prisatie“ nebolí.  Pri opakovanom prisatí len bradavky bradavka praská. Tvoria sa bolestivé trhlinky, ktoré môžu krvácať, infikovať sa a samozrejme bolia. Pri úprave techniky sa takto poškodené bradavky pekne zhoja. Satie z fľaše, cumlíka a klobúčika vyžaduje odlišnú techniku satia, čo sťažuje dojčenie. Následne dieťa môže odmietať prsník a pre nedostatočnú stimuláciu sa znižuje tvorba mlieka. To je dôvod, prečo sa cumlíky, klobúčiky a fľaše na začiatku neodporúčajú, a ja ich osobne veľmi nemám rada. Cumlík môžeme používať u detí, u ktorých je dojčenie dobre zavedené, na upokojenie a lepšie zaspávanie.

Čo ak má dojčiaca mamička tvrdý prsník, ktorý začína bolieť? Ako si môže pomôcť? Môže zo zapáleného prsníka dojčiť?

Ak má mamička tvrdý prsník, ktorý začína bolieť, môže ísť o zvýšenú tvorbu mlieka a preťaženie prsníka, upchatý mliekovod alebo o začínajúci zápal prsníka. Najlepším pomocníkom je práve dojčenie. Ak dieťa nestačí vyprázdniť prsník, pomôžeme si odstriekaním zvyšného mlieka z postihnutého prsníka. Je dobré meniť polohu dieťaťa pri dojčení, aby sa prsník vyprázdnil v rôznych smeroch. Brada dieťaťa by mala smerovať k zatvrdnutému miestu, aby sa ľahšie vyprázdnilo. Pred dojčením na uvoľnenie a rozšírenie mliekovodov je vhodná teplá sprcha alebo teplý obklad na prsník. Pozor – nesmie byť zapálený. Po dojčení sa aplikujú studené obklady (napr. aj vo forme kapustného listu) na zmiernenie bolesti a zápalu. Vhodná je aj jemná masáž stvrdnutej časti smerom k bradavke počas dojčenia alebo sprchovania. 

Pri zápale prsníka by mamička mala práve dojčiť. Dojčenie odstraňuje nahromadené mlieko a zmierňuje zápal a bolesť. Takéto mlieko nie je pre bábätko škodlivé, ale práve dieťatko vyprázdnením prsníka mamke pomáha. Pri rozbehnutom zápale prsníka s celkovými príznakmi sú potrebné antibiotiká, ktoré indikuje lekár. Samozrejme, ani vtedy sa dojčenie nevynecháva a nie je kontraindikované, ale je práve veľmi dôležitou súčasťou liečby.

V prípade, že ide o zdravé a spokojné bábätko, je vhodné aby mamička bábätko pred a po dojčení vážila, koľko vypilo?

Zo svojej vlastnej skúsenosti môžem povedať, že najstresujúcejším momentom pri rozbiehajúcom sa dojčení po pôrode bolo práve váženie dieťaťa pred a po dojčení. Očakávanie prírastku hmotnosti po celodennom sledovaní dojčenia vážením, ktoré aj pri zvýšenom dennom príjme dieťaťa neprichádzalo. A potom prišla taká malá a, pre mňa, veľmi dôležitá rada jednej sestričky, aby som sa sústredila len na dojčenie a svoje dieťa a prírastky prídu. A prišli. Nie obrovské. Tie prišli až po zvládnutí techniky. 

Ak si mamka chce overiť, či má dostatok mlieka a či dieťa prospieva, odporúčam ho vážiť v určitom intervale (napr. každý druhý deň), nie pri každom dojčení. Nie je pravidlom, že nepokojné dieťa je hladné dieťa. Prospievajúce a zdravé dieťa stačí sledovať len na pravidelných poradniach.

Má sa dojčenému bábätku podávať ešte čajík alebo voda v letných mesiacoch? Ak áno, od akého veku je vhodné začať dávať ešte iné tekutiny ako materské mlieko?

Dojčené dieťa dostáva dostatok tekutín v materskom mlieku a nie je potrebné, aby sa mu podávali iné tekutiny ani v letných mesiacoch. To platí i u nedojčených detí. V čase letných horúčav sa s dieťaťom zdržiavame v chladnejšom prostredí v ľahšom oblečení a na prechádzky chodíme v ranných alebo podvečerných hodinách. Nesladený čaj alebo voda sa pridáva až v čase zavádzania nemliečnych prídavkov.